V sobotu 24. júna sa zišlo predsedníctvo Živeny, spolku slovenských žien na svojom zasadnutí v Jelšave. S pani predsedníčkou Magdou Vášáryovou (ozaj, viete, že je čestnou občiankou Jelšavy?) sme preberali úspešnú prestavbu Domu Živeny v Martine, jej financovanie aj prípravu podujatí, ktoré bude Ústredie Živeny organizovať na jeseň: septembrovú prehliadku víťazov „Inšpirácií spod Sitna“ – literárnej súťaže banskoštiavnických Živeniarok (po prvý raz bude súčasťou „Šoltésovej Martina“), októbrovú vedeckú konferenciu o Timrave v Lučenci a novembrovú v Bratislave, ako aj novembrové volebné Valné zhromaždenie v Bratislave.
Jelšava nás privítala krásnym počasím a doslova s otvorenou náručou. V krásnej novej záhrade Mestského múzea, ktoré sídli v zreštaurovanom meštianskom dome z 18. storočia, voňala práve poliata tráva a levanduľa, pod slnečníkmi čerstvá káva. Naše rokovanie prišla pozdraviť pani riaditeľka múzea Tatiana Strelková. Predstavila nám Jelšavu ako historicky významnú banskú oblasť, založenú v prvej polovici 13. storočia, bohatú nielen krásnou prírodou, ale aj bohatstvom nerastných surovín. Do 13. stor. spadá aj výstavba Rotundy svätej Margity Antiochijskej v Šiveticiach, ktorá je najväčšou románskou rotundou na Slovensku i v celej strednej Európe. Prvý významný rod Ratoldovcov de Ilswa tu zanechal Jelšavský hrad (známy ako Starý hrad), ktorý postavili v horách západne od mesta koncom 14. storočia. Zo 16. storočia je Coburgovský kaštieľ, ktorý je vlastne Koháryovský (keď sa bulharský cár Ferdinand Georg Coburg oženil s dcérou uhorského šľachtica Máriou Antoniou Koháry, nielenže sobášom získal kaštieľ, ale stal sa aj najbohatším uhorským magnátom). Tento kaštieľ sa v súčasnosti mení z nepredajnej ruiny na krásny skvost vďaka obrovskému nadšeniu a úsiliu primátora mesta Milana Kolesára, ktorý sa snaží na Slovensku i v zahraničí získavať peniaze na jeho záchranu a obnovu. V kaštieli teraz vládne zanietená koordinátorka pamiatkovej obnovy Viera Kozárová, ktorá vás kaštieľom prevedie tak, že namiesto popraskaných odkrytých múrov a vysokých lešení vidíte nádherne zariadené izby, namiesto robotníkov prechádzajúcu sa šľachtu a služobníctvo. Spolu s mestom tu už organizuje aj historické divadlá, koncerty i vianočné trhy. Odhalené múry sú krásnou historickou kulisou…
Námestie v Jelšave ponúka aj ďalšie skvosty – tolerančný Evanjelický kostol z 18. storočia s bohato vyrezávaným oltárom a kazateľnicou; katolícky kostol, zasvätený úcte apoštolov svätého Petra a Pavla z roku 1719 (po požiari znovu postavený v pol. 19. storočia). Mestský úrad sídli v zrekonštruovanom dome z roku 1781. Pán primátor Kolesár sa zo skrásňovania starých budov teší. No mrzí ho, že mesto, ktoré je obdivované a navštevované pre svoje prírodné krásy Muránskej planiny či aragonitovej jaskyne, pamiatky a bohatú remeselnícku históriu (v 17. – 18. storočí tu bolo cca 40 druhov remesiel – kováči, garbiari, kožušníci, gubári, furmani, obuvníci, čižmári, tkáči, súkenníci, krajčíri, hrnčiari, povrazníci, zvonkári…), má dnes, aj s ohľadom na 50-percentné zastúpenie Rómov na počte obyvateľov mesta, vysokú nezamestnanosť. Ale nevzdáva sa. Tým, čo chcú pracovať, ponúka okrem možností v Slovenských magnezitových závodoch aj prácu pri obnove pamiatok, či v ďalších službách pre mesto. Tých neprispôsobivých sa snažia umravniť aj s pomocou občianskych hliadok, ktoré tiež tvoria z Rómov. Osvedčili sa. A tak verí, že sa mu bude dariť zháňať peniaze, aby Jelšava prekvitala a aby bola mestom, ktoré láka obyvateľov i návštevníkov krásnou prírodou, bohatou históriou i súčasnosťou.
A o to sa už snaží aj Miestny odbor Živeny Jelšavanka, ktorý vznikol v roku 2014, na 150. výročie vzniku zaniknutého Jelšavského ženského spolku (založený v roku 1864 Lujzou Ferienčíkovou), ktorý bol dokonca o 4 roky starší ako Živena… Veríme, že jeho predsedníčka Jarka Sklenáriková bude takou osobnosťou ako bola jej predchodkyňa a že sa jej podarí podporovať vzdelanosť a kultúru (veríme, že aj s pomocou takých mužov, akým je pán primátor) v Jelšave tak, ako to robil literát Daniel Sinapius-Horčička (1663-1665 najvýznamnejší rektor jelšavskej školy), Ján Pavel Havaš (v rokoch 1810-1851 učiteľ v Jelšave – ako prvý v Rakúsku aj v Uhorsku zaviedol čisto dievčenské triedy), či Mária Basilides – operná diva pôsobiaca na európskych operných scénach.
Pán primátor Kolesár, pani riaditeľka Strelková, pani Kozárová, milá predsedníčka Živeny Jarka Sklenáriková i všetky jelšavské Živeniarky, ďakujeme za krásny zážitok. Držíme vám palce pri krášlení vášho mesta a tešíme sa na ďalšie stretnutie v Jelšave.
