Už 17. ročník konferencie Šoltésovej Martin sa začal pietným aktom v piatok 30. septembra 2016 predpoludním na Národnom cintoríne v Martine. Živeniarky zaspievali hymnus „Kto za pravdu horí“ pri hrobe Eleny Maróthy Šoltésovej a položili kytice nielen na jej hrob, ale aj na hroby ďalších predsedníčok Živeny (Anny Halašovej, Márie Pietrovej) a na hrob iniciátora vzniku Živeny Ambra Pietra.
Popoludňajšia konferencia mala zaujímavú tému: „Listy – dôležitý zdroj informácií“ alebo „Čo sa stane, keď prestaneme písať listy“. Po vlaňajšom mimoriadnom záujme verejnosti sme sa v tomto roku presunuli zo Spolkového domu Živeny do veľkej zasadačky Mestského úradu v Martine. A veru i tam bolo dosť plno. Príspevky odborníkov – PhDr. Marcely Mikulovej, CSc.; PhDr. Daniely Kodajovej, PhD., a Mgr. Karola Hollého, PhD a PaedDr. Miloša Kovačku, CSc. priniesli zaujímavé momenty z korešpondencie Živeniarok, ktoré nám priblížili nielen vzťahy medzi nimi, ale aj dobu, v ktorej žili. Prednáška pána prof. PhDr. D. Katuščáka, PhD. zasa dala za pravdu výzve, aby sme nezabúdali na archiváciu dokumentov v listinnej podobe, lebo o pár rokov už nebude čo archivovať. A tak teda – píšme listy, odkladajme dokumenty! Inak po nás nezostane nič, z čoho by nasledujúce generácie vyčítali ako a prečo sme žili. Z konferencie vzišiel v tomto duchu aj Apel Živeny.
„Apel Živeny: dôležitý zdroj informácií o dobe alebo Čo sa stane, keď prestaneme písať listy
Napísaný list človeka pre toho druhého je špeciálnym druhom komunikácie. Vyžaduje nielen schopnosť formulovať svoje myšlienky, ale nesie aj osobnú pečať pisateľa či pisateľky, akési ich dodatočné intelektuálne a emocionálne DNA. Popis ich videnia problémov sveta i súkromných konfliktov. Dokonca podľa písma aj dnes môžeme z listov starých stá rokov pochopiť rozpoloženie autorov. Aj preto sú listy a nielen významných politikov alebo mysliteľov, dodnes cenným zdrojom historických analýz. Vypovedajú o dobe vzniku i osobnostiach viac, ako diplomatické depeše alebo oficiálne životopisy. Možno aj preto, že platilo listové tajomstvo a tak ľudia vkladali do písmen listov aj tie najtajnejšie pocity.
Dnes sme prestali písať listy. Vyjadrujeme sa stručne a verejne. Pár viet na sociálnych sieťach, alebo len 140 znakov na Twittri či v SMSkách. Odchádzam navždy, píšu muži svojim manželkám a nestihnú ani objať deti. Vystavujeme na obdiv najintímnejšie detaily nášho života a nestojíme o tajomstvo. Počítame s tým, že o 20-30 rokov aj tak nikto naše odkazy a myšlienky nenájde v spleti viet miliónov ľudí. Nestojíme o odkaz našim pokračovateľom. Ako budú môcť pochopiť, čo sme si mysleli, ako sme sa cítili, z čoho sme mali skutočný strach? Dozvedia sa to z bulvárnych novín? Z pre všetkých prístupných blogov? Kde dnes vlastne vyjadrujeme naše skutočné emócie?
Živena, ktorá pretrvala a zanecháva významné dedičstvo, uchopiteľné práve z listov jej predstaviteliek, vyzýva všetkých tých, ktorí ešte vedia pretaviť svoje myšlienky do rozvitých viet, aby nezabudli, že len ich listy a tajomstvo, ktoré stojí na stráži intimity, sú pravým zrkadlom času a rokov, ktoré prežívame. Nerezignujme na ne, hoci nie sú v móde. Móda krátkych, nič nehovoriacich viet pominie a čo zostane po nás, našich generáciách?
Preto píšme listy! Nielen pre budúce generácie, ale aj pre vyjadrenie lásky a príchylnosti svojim priateľom, rodičom, deťom, vnúčatám. Nezabúdajme, že len listy pretrvajú veky…“
Záver konferencie patril už tradične oceneniam. Cenu Eleny Maróthy Šoltésovej za celoživotný prínos pre literatúru si odniesol Doc. PaedDr. Miloš Kovačka, PhD. a Cenu primátora Mesta Martin pre ženu, ktorá sa mimoriadne aktivizuje v prospech postavenia žien v Martine Doc. MUDr. Želmíra Fetisovová, PhD.
