Živena, spolok slovenských žien

 

Sme členkami najstaršieho ženského spolku na Slovensku, ktorý už takmer 150 rokov pomáha hľadať a nachádzať nielen špecifiká ženského prístupu v politickej, ekonomickej, sociálnej i súkromnej sfére či možnosti sebarealizácie a osobnostného rastu, ale i nachádzať krásu všedného dňa. Pozývame preto medzi nás všetky ženy (ale i mužov, pretože boli vždy súčasťou Živeny), aby prišli a pomohli posunúť seba i našu spoločnosť k lepšiemu, zmysluplnému životu.

 

Najstarší ženský spolok na Slovensku vznikol 4. augusta 1869 predovšetkým vďaka mužom: redaktorovi Ambrovi Pietrovi, Viliamovi Paulinymu-Tóthovi, Martinovi Čulenovi a Mikulášovi Ferienčíkovi, ktorí prostredníctvom novín vyzvali ženy a zorganizovali zriaďujúce zhromaždenie v Turčianskom svätom Martine. Vytýčený cieľ – vzdelávať slovenské ženy vo financiách, varení, výchove detí a samozrejme, kultúre, oslovil v krátkom čase stovky žien.

Na lepšie šírenie myšlienok začala Živena vydávať Almanach Živeny, Letopisy Živeny (v redakcii S. H. Vajanského), prvý ženský časopis Dennica (v redakcii Terézie Vansovej) a vlastný literárny a spolkový časopis Živena (iniciovaný E. M. Šoltésovou). Členky Živeny sa učili poznávať históriu a čerpať z nej, učili sa, ako viesť domácnosť, oboznamovali sa so základmi ručných prác i ako získať peniaze na zlepšenie finančnej situácie rodiny. V roku 1887 zorganizovali v Martine mimoriadne úspešnú výstavu slovenských výšiviek, zbierali a uchovávali slovenské kroje a piesne. V roku 1919 založili prvú vlastnú školu Živeny a rodinnú školu, v roku 1922 prvé jasle na území Slovenska. Živenu viedli múdre, vzdelané ženy, väčšinou spisovateľky s veľkým srdcom pre národnú hrdosť. V roku 1948 založili aj národopisnú skupinu a na návrh členky Živeny, speváčky a etnografky Ľuby Pavlovičovej – Bakovej ju nazvali Lúčnica. Živena bola, žiaľ, v roku 1955 násilne rozpustená. Jej meno „Živena“ použil novovytvorený socialistický zväz žien na označenie svojho vydavateľstva (v súčasnosti už neexistuje).

Začiatkom roka 1990 bola Živena opäť zaregistrovaná vďaka spisovateľke Hane Zelinovej, etnografke Ľube Pavlovičovej – Bakovej, libretistke Jele Krčméry – Vrteľovej, ekonómke Zore Breierovej a ďalším významným ženám, ktoré odkaz Živeny ani po desaťročia neopustili a nadchli preň aj mladšie ženy.

Živena, spolok slovenských žien žije, vzdeláva svoje členky a rozvíja svoju rôznorodú činnosť (literárnu, osvetovú, podnikateľskú, …), verná odkazu predchodkýň ale s pohľadom upretým do budúcnosti. Veď múdre ženy sa učia po celý život. Či majú 20, 50 alebo 90. Ako členky Živeny.

Živena, spolok slovenských žien, dostala viacero ocenení za prácu pre ženy. Najaktuálnejším je ocenenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR pri príležitosti Medzinárodného dňa žien 8. marca 2012.

Po odchode Hany Zelinovej z postu predsedníčky Ústredia Živeny (1990 – 1993) sa stala predsedníčkou Ústredia Ing. Zora Breierová (1993 – 2013). V novembri 2013 si členky Živeny zvolili na Valnom zhromaždení novú predsedníčku spolku, ktorou sa stala Magdaléna Vášáryová, ako aj nové Predsedníctvo.

Živena, spolok slovenských žien, má v súčasnosti na Slovensku cca 1000 členiek v 12 miestnych odboroch (v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Bratislave, Brezne, Čadci, Jelšave, Lučenci, Martine, Pezinku, Smižanoch, Sučanoch a v Žiline).

 

Predsedníctvo Živeny

 

Predsedníčka Živeny, spolku slovenských žien Magda Vášáryová

 

Podpredsedníčka Živeny, spolku slovenských žien Renata Taligová

 

500 SLOV O MIESTNYCH ODBOROCH

 

Miestny odbor Bratislava – predsedníčka Alena Bučeková

Miestny odbor Živena v Bratislave vznikol 5. apríla 1922. Prvou predsedníčkou sa stala národovkyňa Oľga Kuzmány Milcová, jedna zo zakladajúcich členiek Matice Slovenskej. Okolo nej sa združovali národne cítiace ženy, ktoré chceli pomôcť mladým Bratislavčankám a deťom. Rozmach aktivít nastal po nástupe predsedníčky Oľgy Krčméry Petian. Podporovali chudobné rodiny, organizovali a financovali mliečnu akciu a bezplatné obedy pre chudobné deti, poskytovali pôžičky na štúdiá, podporovali múzeum, vytvorili knižnicu. Financie získavali organizáciou ochotníckych divadelných predstavení, tanečno-poetických stretnutí, krúžkov, prednášok. Ďalšia predsedníčka  Anna Jesenská zaviedla prednášky Živeny v bratislavskom Radiojournale,  svoje práce vystavovali členky na Dunajskom veľtrhua v Dome umenia. Organizovali kultúrne podujatia, kurzy, venovali sa charite, finančne podporovali rodinnú školu. Bohužiaľ, v roku 1948  splynula Živena so Zväzom slovenských žien do organizácie Živena – Zväz slovenských žien. V roku 1952 bola Živena, aj v Bratislave, úplne zrušená.

Hneď počas revolučných dní v roku 1989 sa začali bratislavčanky aktivizovať na znovuobnovenie Živeny. 27. decembera 1989 uverejnila Hana Zelinová v denníku SMENA výzvu „Vstávaj Živena, je čas“. V bratislavských obývačkách Hany Zelinovej a Ľuby Pavlovičovej Bakovej sa tvorila nová celoslovenská Živena. Tá bola zaregistrovaná Ministerstvom vnútra SR 15. apríla 1990 a následne 20. apríla bol potvrdený aj vznik Miestneho odboru Živeny v Bratislave. Prvou predsedníčkou sa stala Ľuba Pavlovičová Baková. Spočiatku bol bratislavský program zameraný na veľké kultúrne podujatia pre širokú verejnosť, po roku 1993, za predsedníctva Zory Breierovej, sa sústredil na odborné prednášky a výlety pre členky. Od januára 2011 nastúpila do funkcie predsedníčky Alena Bučeková a orientáciu programu opäť začala vracať k širokej verejnosti. Máme vytvorené špecializované kluby: Klasický klub,  Memory klub, Klub priateliek umenia, Klub turistiek, Klub osvety. Členky bratislavskej Živeny sa boria s finančnými a priestorovými problémami, ale napredujú. Rozširujú svoj kultúrny obzor, zaujímavé osvetové informácie spracovávajú a sprostredkovávajú cez elektronické médiá širokej verejnosti. V programoch pre verejnosť prepájajú históriu s najnovšími trendmi vo vzdelávaní a osvete. Máme na čom stavať.

Medzi našimi členkami boli okrem Hany Zelinovej, Ľuby Pavlovičovej – Bakovej, Jelky Krčméry – Vrteľovej aj Mária Ďuríčková, Maša Haľamová, Libuša Mináčová, Viera Švenková, prekladateľky Ružena Jamrichová, Viera Mikulášová Škridlová, Viera Juríčková, folkloristka Helena Jurasovová. Tešíme sa zo spoločnosti Janky Krivošovej, prvej ženy v hodnoti profesorky architektúry na Slovensku, Elenky Šárayovej, prvej vysokoškolsky vzdelanej dirigentky na Slovensku a z ďalších. Naše členky ako Živeniarky získali viacero ocenení: Jela Krčméry Vrteľová sa stala „Výnimočnou ženou Slovenska“, Elena Dimitrová „Seniorkou roka 2012“, Zora Breierová „Osobnosťou Bratislavy“. Miestny odbor Živena Bratislava získal „Uznanie za významný prínos k rozvoju dobrovoľníctva“, ktoré udeľuje Národné dobrovoľnícke centrum pod záštitou ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka.

Do bratislavskej Živeny patria aj muži. Niektorí ako členovia, niektorí nám pomáhajú „zvonka“. Z nich spomenieme bibliografa Dr. Miloša Kovačku – znalca literárnej histórie, ktorý pre nás pripravil nejednu skvelú prednášku; v 90-tych rokoch to bol Dušan Jamrich a dnes si literárne podujatia nevieme predstaviť bez Alfréda Swana, ktorý im pridáva punc jedinečnosti. Prihlášky majú pripravené viacerí muži zaujímavých profesií. Tak uvidíme…

Informácie o aktuálnej činnosti nájdete na facebooku MO Živena: https://www.facebook.com/zivenabratislava

 

Miestny odbor Smižany – predsedníčka Katarína Babíková

Na lúkach slovenských, kde Vesna rozsievala kvety, vyrástol vzácny skvost. Národu svojmu svieti.  ŽIVENA – matka, Matice sestra milá, čo verné Slovenky s láskou k srdcu pritúlila.

Z histórie

  1. novembra 1994 sa na Obecnom úrade v Smižanoch uskutočnila zakladajúca schôdza MO Živeny. Z poverenia prípravného výboru ju otvorila a viedla pani Dana Cvengrošová. Pozvanými hosťami bola riaditeľka Domu matice slovenskej v Spišskej Novej Vsi –  p. Fabianová, z Ústredia Živeny v Martine – PhDr. Viera Sedláková, z Regionálneho kultúrneho centra v Spišskej Novej Vsi – p. Richnavský, predseda MO MS v Smižanoch – Ing. Peter Lacko a riaditeľky smižianskych základných a materských škôl.. Za prvú predsedníčku MO v Smižanoch bola na tejto zakladajúcej schôdzi zvolená pani Dana Cvengrošová. Na tejto schôdzi bol schválený aj návrh činnosti MO Živeny. V roku 1994 mal miestny spolok 31 členiek. Prvým podujatím v spolupráci s MO MS bolo predvianočné popoludnie s názvom „Čaro Vianoc“.

30.11.1998 na výročnej členskej schôdzi MO Živeny bol zvolený nový výbor pod vedením pani Márie Cvengrošovej, ktorá viedla Živenu do roku 2005.

Súčasnosť

Od r. 2005, kedy sa na výročnej členskej schôdzi uskutočnili voľby nového výboru, predsedníčkou sa stala Katarína Babiková, ktorá ňou je dodnes. Za spomínané obdobie až súčasnosť MO Živena zachováva tradičné kultúrne hodnoty v podobe svojich aktivít – „Fašengy,  Čaro Vianoc, obľúbené výstavy „Zlaté ruky“- prezentácia ručných prác našich členiek, literárne večery venované osobnostiam, ktoré sa objavovali v histórii spolku, organizuje  stretnutia so súčasnými literátmi, neopomína ani osobnosti kultúrneho a spoločenského života našej obce. Podieľame sa aj na podujatiach organizovaných obcou Smižany, Obecným kultúrnym centrom a Národopisným  múzeom  v Smižanoch.

Každoročne sa konajú výročné členské schôdze Živeny. Evidujeme v MO Živene 65 členiek. Mnoho z našich členiek  účinkuje vo Folklórnej skupine Smižančanka a tiež v ochotníckom divadle pri Obecnom kultúrnom centre Smižany, a tak napĺňajú jednu z ideí Živeny, a to zachovanie kultúrnych tradícií pre ďalšie generácie.

Prajem zo srdca  Živene do ďalších rokov veľa dobrých nápadov a odhodlanie zachovávať kultúru a tradície v našej krásnej obci Smižany pre nasledujúce  generácie, ale aj svojou činnosťou  podieľať sa na zlepšení postavenia žien a rodín v spoločnosti.

 

Miestny odbor Čadca – predsednička Emília Barancová

  1. januára 1927 bol v Čadci založený Miestny odbor Živena – spolok slovenských žien s počtom členiek 40. Ustanovujúce zhromaždenie sa konalo v hoteli Reich   ( terajší hotel Tatra). Prvou predsedníčkou odboru  sa stala Katarína Fröhlichová,

podpredsedníčkou Mária Kľačanská, tajomníčkou Giza Lacková,  pokladničkou Mária Urbanová a revízorkami Šárka Gajárová a Marta Janotová. Hneď v prvom roku usporiadal odbor výstavku ručných kobercov a prác, ktorá mala veľký úspech. Odbor vykazoval veľa osožnej práce a pôsobil aj v okolitých obciach. Organizoval kurzy varenie, prednášky o výchove detí, usporiadal plesy a mikulášske večierky v prospech chudobných detí. Zúčastnil sa slávnostného otvorenia Palárikovho domu, spolu s turistickým klubom organizoval pre členov vychádzky do prírody. Odbor spolupracoval s Červeným Krížom. Pri vianočnej nádielke rozdal

šatstvo a obuv chudobným, pomáhali rodinám- pohorelcom , ktoré boli poškodené živelnými pohromami ( požiarom ) a chudobným žiakom dávali členovia odboru celý rok obedy. V ďalších rokoch odbor zorganizoval rad poučných prednášok v Čadci ale i okolitých obciach (Staškov, Oščadnica, Raková). Prednášali napr. Edita Lacková o výchove detí, doktor Ivan Hálek „Hygiena v domácnosti“, Ján Lacko: Ochotnícke divadlo a občianske povinnosti, doktor  Ring – Zdravotníctvo, Július Bakiča : Hospodárstvo na Kysuciach, Ján Porod o spolkovej práci Mnohé akcie sa opakovali z predchádzajúceho roku- vychádzky, pomoc chudobným deťom a rodinám a pod. S meštianskou školou zorganizoval kurz šitia a vyučovania strihov. Odbor odoberal a predplácal si Živenu, Slovensku ornamentiku a Naše divadlo.

V roku 1930 mal odbor 48 členov. Predsedníčkou bola Mária Kľačanská, podpredsedníčkou Anastázia Kassaiová, tajomníčkou Giza Lacková, pokladníčkou Irena Kállayová a revízorkami Mária Gábrišová a Šárka Gajárová.

V roku 1931 mal odbor 62 členov. Predsedníčkou je stále Mária Kľačanská,  podpredsedníčkou Mária Gabrišová, tajomníčkou Anastázia Kassaiová a pokladníčkou  Edita Polláková. Odbor pokračoval v kurzoch varenia a správnej výživy. Usporiadal výstavku správnej výživy kojencov a deti. Pokračoval v charitatívnej činnosti. Výborové schôdzky mával odbor spojené s priateľskými čajovými večierkami. V roku 1933 mal odbor už 86 členov.  Mnohé činnosti sa opakujú ako napr. kurzy varenia, turistické vychádzky, čajové večierky, ktorých výťažky išli opäť na charitatívne účely, pomoc chudobným potravinami, šatstvom ako i financiami, kurzy šitia pre dámy a  tiež  kurz šitia pre sedliacke ženy, kde pre veľký záujem vyučovalo sa v troch skupinách. Odbor podporoval finančne chudobného žiaka Jana Gregora na štúdiách  v Žiline, pomáhal predávať knihy Živeny, usporiadal spomienkový večierok Ľ. Podjavorinskej a T. Vansovej pri príležitosti ich narodenín, rozpredal medzi ľud 100 ks poučných brožúrok E. Hroboňovej, s pomocou okresnej sociálnej pečlivosti o mládež ošatil 32 detí pohorelcov v Krásne nad Kysucou, poskytol peňažnú podporu  veľmi chudobnej žene na lieky pre jej smrteľne chorého syna, poukázal dar v smutných hmotných pomeroch T. Vansovej, zabezpečil  košieľky, kabátiky, čiapočky, plienky, topánočky a iné veci pre novorodeniatka (nemluvňatá) a daroval ich zdravotnej stanici  Červeného kríža, Z bohatej a obsiahlej činnosti   treba spomenúť napr., že odbor nemajetnej žiačke Alžbete Celej umožnil nastúpiť do učiteľského ústavu v Prešove, zabezpečil  jej pôžičku  3000,- Kč zo základiny E.M. Šoltésovej tak, že sa právne za ňu zaručil, poskytol podporu nemajetnému poslucháčovi hudobného konzervatória Albínovi Vrteľovi, zaodel 6 detí vyhoretej rodiny Špilákovej v Čadci – Podzávoze, pre detí rodiny Krkoškovej v Čadci u Ševca na Vianoce nakúpil potraviny a potrebné lieky, zabezpečil nemajetným deťom šaty na I. sväté  prijímanie, štátnej ľudovej škole Masarykovej v Čadci venoval  400 Kč na školské potreby pre nemajetných žiakov, na vzdelávaciu a ľudovýchovnú činnosť vydal 2 640,75Kč a tak by sa mohlo pokračovať vo výpočte údajov kultúrno sociálnej činnosti. V tomto období výbor pracoval v tomto zložení predsedníčka Justína Vlaššaková, tajomníčka Júlia Vyzinová a pokladníčka Janka Jiroušová.

Predsedníčkou sa opäť v roku  1945 stala A. Kassaiová.  V roku 1947 mal obor  102 členov. Valné zhromaždenie sa nekonalo  a odbor sa venoval v povojnovom období vo veľkej miere sociálnej činnosti. Finančné  pomohol rumunským, juhoslovanským deťom, Masarykovej Lige proti tuberkulóze a pod. Obnovil sa krúžok mládeže, poriadal sa kurz ozdobných a praktických predmetov. V zimnom období sa konali čajové večierky s číslami hudobnými, recitačnými, tanečnými a inými. Bábkový krúžok  každú stredu pre deti organizoval bábkové predstavenia. V lete 1947 sa predsedníčka A. Kassaiová  vzdala svojej funkcie a vedením odboru bola poverená  1.podpredsdníčka  Gabrišová.  16.2.1948 sa konalo posledné valne zhromaždeniu odboru . V máji 1948 došlo k zlúčeniu spolkov do novej organizácie pod názvom  Živena – Zväz slovenských žien. Tak sa skončilo samostatné pôsobenie Živeny na Slovensku. Keď v roku 1952 došlo k zrušeniu Živený – Zväzu slovenských žien a utvoreniu Výboru československých žien na Slovensku zanikol aj odbor Živeny v Čadci.

Obnovenie Živeny v Čadci 1998

Po roku 1990, kedy bola obnovená činnosť Živeny, spolku slovenských žien začali obnovovať svoju  činnosť aj miestne odbory. V Čadci sa znovuobnovenie Živeny uskutočnilo 29.sptembra 1998

na ustanovujúcej schôdzi zásluhou PhDr. Stanislavy Mikuškovej, ktorá ešte s dvoma členkami

(Tatianou Kapustová, Martou  Slivková) najskôr navštevovali  činnosť MO v Žiline a v uvedenom roku ich zásluhou bola činnosť Živeny obnovená aj v Čadci. Ustanovujúcej schôdze sa zúčastnilo 9 členov. Medzi nimi i pán Jozef Kubík, bývalý člen Živeny a čestný člen obnovenej Živeny, ktorý uchovával dokumenty nielen Matice slovenskej ale aj Živeny.

Činnosť  miestneho odboru  je veľmi  bohatá a spestrená vychádzkami do prírody spojenými   so zberom liečivých rastlín , poznávaním okolitej prírody, prírodných  a kultúrnych pamiatok nielen regiónu ale i celého Slovenská.  Spoločne sme si vyšli k prameňu v Bukove, viackrát sme navštívili pútnické  miesto Živčákova, prechádzky na Husárik boli 2 krát spojene s vinným festivalom, na Drahošánke sme si pozreli kaplnku, nezabudnuteľným zážitkom bola návšteva Starej Bystrice s orlojom, v Milošovej – Megoňky  unikátne  kamenné  gule. Ďalšia vychádzka smerovala do Jelitová, odkiaľ sme si doniesli  osviežujúcu vodu. Nezabudnuteľne bolo kúpanie v sudoparku Klokočov a tiež výstup na Marťakov kopec, kde s rozhľadne bol výhľad na krásnu kysuckú prírodu.

Naša činnosť by sa nemohla rozvíjať bez pomoci Mesta Čadca. Toto nám umožňuje stretávať sa v priestoroch Domu kultúry  kde prebieha  väčšina našej činnosti. Okrem toho nám každoročne  poskytuje finančnú dotáciu, bez ktorej by sa nám nepodarilo zorganizovať takú bohatú činnosť. Okrem toho máme možnosť navštevovať mestskú plaváreň zdarma a tiež kultúrne podujatia  so zľavou.  Pri našej činnosti spolupracujeme a pomáhajú nám:

Za znovuobnovenie  Živeny v Čadci patrí veľká vďaka PhDr. Stanislave Mikuškovej, z ktorej podnetu bola oživena Živena v Čadci. Spoločne s dvoma ďalšími členkami Martou Slivkovou a Tatianou Kapustovou pripravili ustanovujúcu schôdzu Živeny, ktorá sa konala 29.9.1998.  Od tohto dátumu sa začala písať nová história  Miestneho odboru Živena  v Čadci.

 

Miestny odbor Martin – predseda Ján Cíger

História, tradícia, domov, perspektíva, aktivita – to je päť slov, ktoré reflektujú status Miestneho odboru Živeny v Martine. História – to sú okolnosti, ktoré viedli k vzniku ženského spolku Živena práve v Martine. Je o tom napísané dosť, dôležité je, že založenie spolku a jeho rozvoj priniesol slovenským ženám viaceré možnosti spolkovú činnosť v oblasti vzdelávania, literárnej tvorby, remeselnej výroby, prezentácie a pod. Tieto aktivity a konkrétne výstupy z nich sa stali tradíciou, ktorá držala spolkový život Živeny v trvaní takmer 80 rokov, v okolnostiach ktoré nie vždy boli filozofii tohto typu spolkového života naklonené. Živena odolala aj v časoch silnejúcej maďarizácie, kvitla v čase prvej Československej republiky, aby opäť odolala ľudáckemu tlaku až ju k štyridsaťročnej narkóze dotlačil komunistami presadený totalitný režim. Martin bol mekkou činnosti. Domov – to je budova spolku zo začiatku tridsiatych rokov. Je práve výsledkom žičlivosti prvorepublikového obdobia a pre dnešnú dobu to znamená, že môžeme chodiť po schodoch, po ktorých chodila ešte aj Elena Márothy-Šoltésová a všetky slávne živeniarky toho obdobia. Nezničiteľnosť Živeny sa potvrdila aj potom neskôr, po jej oživotvorení s výzvou spisovateľky Hany Zelinovej. V časoch mečiarovských rozkrádačiek bol záujem ukradnúť aj lukratívnu budovu martinskej Živeny, ale našťastie sa tak nestalo, o jej navrátení rozhodol zákon vyhlásený Národnou radou SR. Definitívne a opäť sa stala domovom martinských živeniarok, ale samozrejme s neustále otvorenými dverami pre členov a členky Živeny z celého Slovenska. V tomto má Martin, teda jeho Miestny odbor Živeny výsadu. Deväťdesiate roky boli aj obdobím živej aktivity členiek a členom MO Živeny v Martine, pričom vlajkovou loďou, najvýraznejším výstupom pre verejnosť bolo vzdanie pocty Elene Márothy Šoltésovej, formou podujatia nesúce jej meno. Z dôvodu nastupujúceho vyššieho veku členov, ale aj  s iných dôvodov bohužiaľ činnosť martinského MO začala stagnovať. Rozhodujúcim bol impulz na oživenie činnosti od novej predsedníčky ústredia pani Magdalény Vášáryovej. Osemdesiatročná predsedníčka pani Viera Kubincová rezignovala na  funkciu, s ňou zároveň skončili činnosť aj jej rodinní príslušníci. Funkciu predsedu MO prevzal po voľbe Ing. Ján Cíger. Cez niektoré svoje aktivity ponukou členstva sa rozšírila už dosť malá členská základňa, bol zvolený a rozšírený nový výbor a Miestny odbor sa otvoril verejnosti viacerými podujatiami s veľkým ohlasom na verejnosti. Podujatia boli venované literárnym prezentáciám rôznych autorov, aj v spolupráci s v Živene sídliacou Základnou umeleckou školou, ale viaceré niesli v sebe myšlienku tradícií a zvykov na Slovensku spred mnohých desaťročí. Išlo o obdobie Vianoc, fašiangov, svätého Jána. Miestny odbor sa stretáva aj vzájomne na spoločných posedeniach, vždy s nejakým ideovým zameraním, či prednáškou. Veľmi aktívna je skupina  žien vo veku okolo tridsiatky, ktorá sa s vervou pustila do budovania bylinkovej záhrady, ktorá je tesne pred oficiálnym otvorením. Nazvali sa Turčianskymi olejkárkami a v súčasnosti sú nosným, najaktívnejším prvkom v Miestnom odbore. Samozrejme musíme spomenúť aj aktívnu skupinu divadelníkov, detí, ktoré má Živena pod svojimi krídlami. Je to Detský divadelný súbor Kamarát, ktorý už ťahá 51.sezónu. Vedie ho živeniarka Mgr. Eva Benčíková. Súbor pomáha pri podujatiach Živeny, ale ju aj reprezentuje na súťažiach. Taký je MO Živena Martin dnes.

 

Miestny odbor Lučenec – predsedníčka Jarmila Móricová

Mesto Lučenec je centrom Novohradu, ktorý sa rozprestiera na juhu Banskobystrického kraja.  Prvá zmienka o Lučenci siaha do 13.storočia. Je to kraj vína, vyhasnutých sopiek, hradov,zámkov a unikátneho čadičového vodopádu. Región ponúkol svetu zaujímavé osobnosti, napr. B.S.Timravu, E.M.Šoltésovú, Hanu Ponickú, Kálmána Mikszátha, Júliusa Saboa.

Medzi unikáty Lučenca patria Židovská synagóga, Radnica a Reduta, kde sa v kaviarni stretávala intelektuálna a umelecká elita mesta, medzi ktorú patril aj Franz Lehár. Mesto bolo živnou pôdou pre vznik rôznych organizácií a spolkov, medzi nimi aj Živena.

História Živeny v Lučenci:

Odbor bol založený 21.februára 1920 a mal 35 členiek.  Predsedníčkou sa stala Darina Viestová a podpredsedníčkou Božena Franzová. Činnosť Živeny v Lučenci 1922-1924 – činnosť sa pomaly rozbiehala, ale často sa menili členky vo vedení odboruOdbor usporiadúval večierky, koncerty, prednášky, letné zábavy s programom a usporiadúval zájazdy.  Venoval vianočnú nádielku deťom 1000 Kč.

1925 – usporiadaný zájazd do Banskej Bystrice, oslava narodenín prezidenta Masaryka, oslava Jána Husa a Dňa slobody.  Členky vypomáhali urobili zbierku v prospech Červeného kríža.  Na Vianoce obdarovali 100 detí krabicami kondenzovaného mlieka a podoprili slepcov.  Odbor venoval 500 Kč dcére slovenského spisovateľa S.T.

1926- predsedníčkou sa stala Božena Bazovská, podpredsedníčkou Elena Bodická a tajomníkom Branislav Viest.  Členov už bolo 104.  Vznikol spevácky a divadelný krúžok, 6 prednášok so svetelnými obrazmi v Lučenci a v Kalinove, večerná letná zábava v lučeneckom parku, spoluúčinkovanie na koncerte evanjelickej mládeže.  Odbor zakúpil za 800 Kč knihy a predplácal časopisy ako Živena, Péče o mládež a Divadelný ochotník.  Venoval stuhu na prápor pešieho pluku v cene 500 Kč, ošatil 22 detí a 5 žien, rozdeľoval žiakom záživné polievky za 3200 Kč, dával stravu chudobnej rodine, spolupracoval s Červeným krížom pri vianočnej nádielke.  Členky vypomáhali v poradni a zúčastňovali sa pojednávania mladých previnilcov.

1927 – novou predsedníčkou sa stala Oľga Čičmancová, členov bolo 130. Usporiadali 5 večierkov so zábavným programom, oslavu 60.narodenín B.S.Timravy, vychádzky, výstavky, vypomáhali pri Dni matiek, venovali šatstvo v cene 4777 Kč, stravovali 200 detí za 2 mesiace a ošatili deti v poradni.  Venovali 1500 Kč na národné ciele a zakúpili 100 zväzkov pre knižnicu.

1928 – vychádzka na Devín, Bradlo, pietna spomienka na M.Kukučína a vystrojenie 3 putovných košov pre nemluvňatá.

1929 – odbor pripravil kurz varenia, predával Letopis Živeny a vyslal delegátku na slávanosti v Martine.

1930 – odbor mal 121 členov. Pripravil oslavu A.Jiráskovi a členky sa zúčastnili uvítania slávnostného príchodu prezidenta T.G.Masaryka do Lučenca.  Neustále podporovali chudobné deti a študentov.

Súčasná činnosť MO Živena Lučenec: bola obnovená 17.3.2017.

Víziou MO Živena Lučenec je prispieť k tomu,aby komunitu žien v regióne v čo najväčšom počte tvorili ženy vzdelané, nezávislé a pripravené prevziať zodpovednosť za svoj život.

  • Inšpirovať ženy k osobnostnému rozvoju prostredníctvom organizovania prednášok, seminárov a workshopov na stretnutiach a akciách, ktoré MO pripraví alebo sa bude na nich podieľať
  • Ďalej nadväzovať na hodnoty, ktoré už v minulosti ponúkli ženské osobnosti v regióne a aplikovať ich na súčasný život (solidarita, tolerancia, spolunažívanie, priateľstvo, vzdelávanie, duchovný rozvoj)
  • Formovať a podporovať líderské osobnosti medzi ženami

 

Miestny odbor Prešov – predsedníčka Erika Matonoková

16.3. 2019 sa stretne prvýkrát v Prešove predsedníctvo Živeny . Hostí privítame v salóniku staroslávnej radnice Prešove, kde sa odjakživa diali najvýznamnejšie míľniky histórie Prešova. Je to dôležitý krok, ktorým sa pripravujú oslavy 150. Výročia založenia Živeny na Slovensku, ktorá sa datuje od r. 1867. My sme zatiaľ  najmladšia pobočka na Slovensku z 13-tich existujúcich.

Niečo z histórie prešovskej Živeny . Živena, spolok slovenských žien založený v r.1921. Predsedníčka Elena Čobrdová,dve podpredsedníčky,tajomníčka a pokladníčka. SSŽ bola inštitúcia, ktorá mala vzdelávať slov. ženy, vplývať na ne v kultúrnej ,osvetovej, sociálnej a zdravotnej oblasti. Za týmto účelom organizoval kurzy varenia,šitia, zdravotné prednášky , výstavky,čajové večierky a silvestrovské zábavy. Valné zhromaždenie sa konalo raz ročne, výborové schôdze raz mesačne. Príjmy tvorili členské príspevky,dary,výnosy z večierkov,dotácie z úradov, a výnosy z organizovania kurzov. Veľkým prínosom bolo zriadenie rodinnej školy . Táto bola založená vr. 1927 schválená a financovaná mestskou radou a zastupiteľstvom pod názvom Mestská verejná odborná škola Živeny pre ženské povolania a to dvojročná. Učila a pripravovala študentky pre ženské povolania.

Ešte nefungujeme dlho, preto som sa rozhodla  predstaviť vám naše historické kráľovské mesto a zároveń tretie najväčšie na Slovensku v skratke.

Prešov je centrom ekonomiky, priemyslu, obchodu, kultúry, školstva a športu na východnom Slovensku, v regióne Šariš. História mesta sa datuje od dávnoveku, 80000-40000r.p.n. l., zo stredného paleolitu kde boli najskôr osídlené brehy Torysy. V 13. Storočí bolo územie zasiahnuté nemeckým osídlením za Valašskej kolonizácie. Osídľovanie bolo intenzívnejšie po tatárskom vpáde, r. 1241. Územie bolo dôležité z hľadiska strategickej polohy, lebo ležalo na križovatke obchodných ciest z Abova na Spiš ,z Poľska do Haliče. Táto nemecká kolonizácia urýchlila premenu osady na mesto.

Prvá písomná zmienka o Prešove pochádza z r. 1247 v listine uhorského kráľa Belu IV.  Neskôr v r.1299 mu boli Ondrejom III udelené mestské privilégiá už ako kráľovskému mestu. V 13. A 14. St. zaznamenalo mesto hospodársky rozkvet, zakladali sa tu cechy – kožušnícky, krajčírsky, kováčsky, obuvnícky, výroba a skladovanie vína, plátenníctvo a pod. V tom čase tu žilo približne 2000 ľudí, zaoberajúcich sa prevažne remeslom. V r. 1455 dostalo mesto od Ladislava Pohrobka svoj prvý mestský znak. V´daka hospodárskej prosperite mesta v 15.st mesto zaznamenalo aj rozvoj stavebného ruchu , ktoré sa odzrkadlilo v honosnej výstavbe meštianskych domov.

Nemalú zásluhu na tom mala aj samotná poloha Prešova ako som už spomenula vyššie .Konali sa tu výročné trhy a mesto skrásnelo, preto sa niekedy označuje aj ako malé Lipsko, či malá Viedeń.

V 14. St. sa postavili hradby a opevnenie okolo celého mesta so severnou a južnou bránou a dvojitými hradbami, s množstvom bášt . Tým panovníci chceli mesto ochrániť pred vojnovým pustošením. Našťastie sa mu mesto v minulosti vždy  vyhlo, okrem udalostí v 2. Svetovej vojne. Od 16.-18 st. ním prechádzali vojská protihabsburgských a habsburgských  pan ovníkov a každé z nich zanechalo v Prešove svoje stopy. Vždy tu žilo multinárodnostné etnikum , obyvatelia, obchodníci i remeselníci boli poľskej, rusínskej, madˇarskej   , nemeckej, ukrajinskej národnosti formovali charakter mesta otvoreného rôznym kultúrnym vplyvom.

V Prešove mali zastúpenie aj rôzne náboženstvá. Pôvodne rímskokatolícke obyvateľstvo prešlo v 30. Rokoch 16. St. pod vplyvom svojich kazateľov k evanjelickému vierovyznaniu. V závere 17. St.- v období protireformácie sa časť obyvateľov priklonila k rímskokatolíckej cirkvi. V 18. St. pribudla cirkev gréckokatolícka, v 19. Židovská a v 20. St. pravoslávna. Každá cirkev máv meste niekoľko kostolov. Najväčší  je rím.kat. chrám sv. Mikuláša.  V Prešove sídlil aj metropolita pravoslávnej cirkvi v Čechách a na Slovensku , sú tu evanjelické a gréckokatolícke biskupstvá a rímskokatolícky dekanát. Izraelskú cirkev v Prešove pripomína  nádherná obnovená synagóga.

Prešov je známy aj svojou vzdelanosťou. Na tradície mestskej humanistickej školy nadviazalo aj evanjelické kolégium, založené v r. 1667, na ktoré prichádzali študenti aj zo zahraničia a ktoré položilo základy aj neskoršiemu vysokému školstvu. Dnes je Prešov sídlom niekoľkých vysokých škôl , PU, s ôsmymi fakultami ,plus fakultou výrobných technológií a ústavom  automatizačnej techniky aj súkromnej fakulty medzinárodných štúdií.

 

Miestny odbor Banská Štiavnica – predsedníčka Renata Taligová

Podľa záznamov v starých kronikách vznikol MO Živeny v Banskej Štiavnici   20.2.1927   a v r. 1928  mal už 151 členiek. Spájal činorodé a aktívne ženy z mesta i okolitých obcí, ktoré si navzájom požičiavali knihy, čítali našu i zahraničnú literatúru, radili si v oblasti vedenia domácnosti a venovali sa i ručným prácam. Po nástupe komunistického režimu sa ich činnosť oficiálne pozastavila, hoci sa naďalej stretávali pod názvom Československý zväz žien, no ich aktivity boli kontrolované a riadené. Pád socializmu umožnil aj nášmu miestnemu spolku opätovné začatie činnosti  23. januára 1990.  Predsedníčkami boli p.Elena Gondová, p. Eleonóra Luptáková, p. Jolana Šamová a od 17.9.2015 po súčasnosť p. Renata Taligová.

Od roku 1990 náš MO aktívne pôsobí v kultúrno-spoločenskej, osvetovej i sociálno-humanitnej oblasti, čím prispieva k celkovému rozvoju obyvateľov, generačnému spájaniu a k dôstojnej propagácii spolku Živena. Zameriavame sa  na rodinu ako základný kameň spoločnosti a na ochranu práv žien a detí. Aktívne sa zapájame do kultúrneho života mesta a jeho okolitých obcí, spolupracujeme s ostatnými spolkami a inštitúciami. Naše pôsobenie je známe i v iných regiónoch Slovenska, k čomu prispeli mnohé naše aktivity: Náckova Štiavnica – súťažná prehliadka „štyvnyčtyny“ a prednesu Náckových príhod a vtipov; MDŽ, Deň matiek, Deň otcov, Národný výstup na Sitno, účasť v historickom sprievode Salamander, Inšpirácie spod Sitna – celoslovenská literárna súťaž vo vlastnej tvorbe, pravidelné návštevy divadelných predstavení,  spoluorganizácia podujatia Stretnutia generácií, turistické výlety a poznávacie zájazdy, Deň poézie, autorské čítania, literárne pásma pri príležitostiach výročí narodenia alebo úmrtia významných osobností,  besedy a odborné semináre, dobrovoľnícka činnosť – dlhodobá práca so ženami a dievčatami zo znevýhodneného prostredia, charitatívna činnosť – zbierky šatstva, tvorivé dielne, tanečné večery…

Naším dlhodobým cieľom je viacgeneračné spájanie žien, ktoré sa navzájom inšpirujú a posúvajú. Medzi naše posledné aktivity patrí vyhlásenie ankety Žena mesta Banská Štiavnica. Jej cieľom bolo zviditeľniť mimoriadne ženy, ktoré žijú medzi nami a hoci často prechádzajú ťažkými obdobiami alebo neľahkými osudmi, nevzdávajú sa, idú proti prúdu a svojou neúnavnou prácou sú inšpiráciou pre nás ostatných. Naším zámerom bolo odštartovať týmto 1.ročníkom tradíciu, ktorá začne práve v tomto významnom roku 150. výročia vzniku Spolku slovenských žien.

 

Eva Bencová /MO Ž Sučany/

Zuzana Brozmanová /MO Brezno/

Martina Pazderníková /MO Žilina/

Jaroslava Sklenáriková /MO Jelšava/

Janka Slaná /MO Banská Bystrica/

Alžbeta Strapáková /MO Pezinok/

 

STANOVY

občianskeho združenia Živena, spolok slovenských žien

Preambula

Živena, spolok slovenských žien, je založená na myšlienke rovnosti a viery v to, že výchovou a vzdelávaním sa každý človek stáva lepším vo svojej rodine i v spoločnosti.

Článok I

Názov, sídlo a základné poslanie Živeny

  1. Názov združenia je Živena, spolok slovenských žien /ďalej len „spolok Živena“/, ako právny nástupca spolku Živena, založeného 4. augusta 1869 v Martine. Jeho historické sídlo je v budove Živeny, Hviezdoslavova 21, 036 01 Martin. Súčasná platná adresa je Pisztoriho palác, Štefánikova 25, 811 05 Bratislava.
  2. Spolok Živena je dobrovoľná organizácia, založená na demokratických princípoch, združujúca slovenské ženy na zásadách humanizmu, bez rozdielu politickej príslušnosti, vierovyznania a veku. Je rovnocennou partnerkou ostatným spoločenským a záujmovým organizáciám. Je nadpolitická a nadkonfesionálna.
  3. Základným poslaním spolku Živena je prispievať k národnému, duchovnému a hmotnému zveľadeniu Slovenska. Jeho činnosť je zameraná na zlepšenie postavenia žien a rodín v spoločnosti.

Článok II

Ciele činnosti spolku Živena

  1. Hlavnými cieľmi spolku Živena sú najmä:

a/ vzdelávanie širokej verejnosti v oblasti sociálnej, zdravotnej, právnej, ekonomickej a v ďalších oblastiach osobnostného a spoločenského rozvoja;

b/ výchova mladej generácie k celoživotnému vzdelávaniu, demokratickému občianstvu, medzikultúrnej tolerancii a pestovaniu národnej identity.

  1. Spolok Živena napĺňa vyššie uvedené ciele najmä týmito činnosťami:

a/ výchovno – vzdelávacia činnosť;

b/ poradensko – právna činnosť;

c/ kultúrno – záujmová činnosť;

d/ propagačno – informačná činnosť;

e/ sociologicko – psychologická činnosť;

f/ sociálno – charitatívna činnosť;

g/ podnikateľská činnosť;

h/ tvorba ľudovoumeleckých výrobkov;

i/ vydavateľská činnosť;

j/ spolupráca s domácimi a zahraničnými organizáciami.

Článok III

Členstvo

  1. Členky a členovia môžu byť riadni a čestní, môžu nimi byť fyzické aj právnické osoby. Ak nie je ďalej uvedené inak, ustanovenia o členstve sa neviažu na čestné členstvo.
  2. Členkou/členom spolku sa môže stať každá občianka/občan Slovenskej republiky, ktorá/ý podá prihlášku za členku/člena príslušnému Miestnemu odboru a súhlasí s programom činnosti spolku Živena v zmysle Stanov.
  3. Členkami/členmi sa môžu stať aj Slovenky/Slováci žijúce/žijúci v zahraničí. Miestny odbor môžu založiť aj zahraničné Slovenky/Slováci žijúci mimo územia Slovenskej republiky.
  4. O prijatí za riadnu aj čestnú členku/člena rozhoduje Ústredie na základe návrhu Miestneho odboru.
  5. Dokladom riadneho aj čestného členstva v spolku Živena je Členská karta /osvedčenie o členstve/ vydaná Ústredím. Deň vzniku členstva je ku dňu vydania Členskej karty.
  6. Zápisné a členské je dobrovoľné. Odporúčanú výšku zápisného a členského môže s celoslovenskou platnosťou určiť Predsedníctvo a s miestnou platnosťou príslušný Miestny odbor.
  7. Členka/člen spolku Živena je povinná/povinný:

a/ Prezentovať a rozširovať humanitné idey spolku Živena;

b/ dodržiavať Stanovy spolku Živena a aktívne sa zúčastňovať na organizovaní činnosti Miestneho odboru a Ústredia;

c/ zodpovedne vykonávať zverené funkcie a z ich plnenia skladať účty príslušným nadriadeným orgánom /najmä Miestnemu odboru, Ústrediu a Valnému zhromaždeniu/.

  1. Členka/člen má právo:

a/ Vyjadrovať sa k spoločenskému dianiu a spoločenským udalostiam a svoje názory presadzovať cez Miestny odbor spolku Živena;

b/ hlasovať, voliť a byť volená/volený do Miestnych odborov, Ústredia a Predsedníctva;

c/ mať všetky výhody, vyplývajúce z členstva;

d/ byť delegovaná/ý do inej tuzemskej alebo zahraničnej organizácie;

e/ požiadať spolok Živena o pomoc pri riešení osobných problémov

  1. Členstvo v spolku Živena zanikne:

a/ Vzdaním sa členstva, ktoré členka/člen písomne oznámi Miestnemu odboru a Miestny odbor vzdanie sa zašle Ústrediu za účelom registrácie; pričom doručenie vzdania sa Miestnemu odboru sa považuje za deň zániku členstva.

b/ Vylúčením členky/člena príslušným Miestnym odborom pre hrubé porušenie Stanov spolku. Miestny odbor vylúčenie bezodkladne oznámi dotknutej členke/členovi. Proti rozhodnutiu Miestneho odboru má dotknutá členka/člen právo odvolať sa, a to do 14 dní Ústrediu. O odvolaní rozhodne Ústredie. Členstvo v prípade rozhodnutia o vylúčení zanikne po uplynutí lehoty na odvolanie a v prípade podania odvolania dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní.

c/ Úmrtím členky/člena;

d/ zánikom členky/člena ako právnickej osoby;

e/ zánikom spolku Živena.

  1. V prípade zániku Miestneho odboru Ústredie určí Miestny odbor, v ktorom bude členka/člen aktívna/y.

Článok IV

Orgány a organizačné jednotky spolku Živena

  1. Spolok Živena má tieto hlavné orgány:

a/ Valné zhromaždenie ako najvyšší orgán spolku Živena;

b/ predsedníčka ako štatutárny orgán spolku Živena;

c/ Predsedníctvo ako výkonný orgán spolku Živena;

d/ Revízna komisia ako kontrolný orgán spolku Živena;

e/ Ústredie ako semivýkonný a semikontrolný orgán spolku Živena.

  1. Ústredie tvorí predsedníčka, členky Predsedníctva, členky Revíznej komisie a členky, ktoré sú ad hoc kooptované na vymedzené obdobie do Ústredia na základe rozhodnutia Ústredia.
  2. Spolok Živena má organizačné jednotky označené ako Miestny odbor, ktorých súčasťou názvu je „Miestny odbor Živena“. Miestne odbory môžu konať vo svojom mene.

Článok V

Valné zhromaždenie

  1. Valné zhromaždenie je najvyšším orgánom spolku Živena. Ústredie ho zvoláva raz za štyri roky. Program Valného zhromaždenia určuje Ústredie.
  2. Ústredie zvolá mimoriadne Valné zhromaždenie, ak o to požiada najmenej polovica Miestnych odborov alebo Revízna komisia. Program mimoriadneho Valného zhromaždenia určuje Ústredie a schvaľuje Predsedníctvo, pričom musí obsahovať vždy tiež tie body, pre ktoré bolo zvolané, ak je to zjavné.
  3. Kľúč na voľbu delegátok/delegátov na Valné zhromaždenie určuje Rukoväť spolku Živena /organizačný poriadok schvaľovaný Predsedníctvom/.
  4. Valné zhromaždenie

a/ prerokúva a schvaľuje správu Ústredia a Revíznej komisie;

b/ volí predsedníčku, tajomníčku, ostatné členky Predsedníctva, členky Revíznej komisie na návrh Predsedníctva;

c/ rozhoduje o návrhoch a sťažnostiach podaných Ústrediu;

d/ rozhoduje o zrušení spolku Živena. Podrobný postup pri zrušení a zániku spolku Živena určuje Rukoväť.

  1. Rozhodnutie Valného zhromaždenia je prijaté, ak zaň hlasuje nadpolovičná väčšina prítomných delegátok/delegátov.
  2. V období medzi Valnými zhromaždeniami riadi činnosť spolku Živena Ústredie ako jeden orgán alebo prostredníctvom orgánov, z ktorých sa skladá, s ohľadom na obsah činnosti a kompetencie týchto orgánov.

Článok VI

Predsedníctvo

  1. Predsedníctvo je výkonný orgán spolku Živena.

Predsedníctvo je zložené z predsedníčky, tajomníčky a ďalších členiek Predsedníctva /ich počet upravuje Rukoväť/. Funkčné obdobie všetkých členiek/členov Predsedníctva, vrátane predsedníčky, sú štyri roky.

Predsedníctvo je volené Valným zhromaždením podľa návrhov z Miestnych odborov.

  1. Pôsobnosť Predsedníctva je nasledovná:

a/ Schvaľuje Stanovy a ich zmeny;

b/ schvaľuje Rukoväť spolku Živena, ktorý je organizačným aj volebným poriadkom spolku Živena na všetkých úrovniach; ako aj jeho zmeny;

c/ navrhuje Valnému zhromaždeniu kandidátky/kandidátov na členky/členov Predsedníctva (predsedníčku, tajomníčku/tajomníka, ostatné členky/členov Predsedníctva);

d/ navrhuje Valnému zhromaždeniu kandidátky/kandidátov na členky/členov Revíznej komisie (predsedníčka komisie a ostatné členky/členovia);

e/ schvaľuje vznik nových Miestnych odborov;

f/ ruší Miestne odbory podľa pravidiel upravených v Rukoväti;

g/ navrhuje a schvaľuje celoslovenské projekty spolku Živena;

h/ vybavuje návrhy a sťažnosti adresované Ústrediu, a to podľa postupu, uvedenom v Rukoväti.

Článok VII

Predsedníčka

  1. Predsedníčka je štatutárny orgán spolku Živena.
  2. Predsedníčka je volená Valným zhromaždením na základe návrhov z Miestnych odborov.
  3. Funkčné obdobie predsedníčky sú štyri roky.
  4. Pôsobnosť predsedníčky je nasledovná:

a/ zodpovedá za činnosť Ústredia;

b/ zodpovedá za hospodárenie Ústredia;

c/ zvoláva Predsedníctvo najmenej štyrikrát ročne;

d/ informuje Miestne odbory o činnosti Ústredia najmenej jedenkrát mesačne.

Článok VIII

Revízna komisia

  1. Revízna komisia je kontrolný orgán spolku Živena. Revízna komisia kontroluje:

a/ hospodárenie s finančnými prostriedkami a hmotným majetkom;

b/ dodržiavanie vnútorných predpisov spolku Živena na všetkých organizačných úrovniach, ktoré sa týkajú hospodárenia;

c/ dodržiavanie Stanov spolku Živena na všetkých organizačných úrovniach.

  1. Revízna komisia je zložená z predsedníčky a ďalších členiek. Funkčné obdobie všetkých členiek/členov Revíznej komisie sú štyri roky.
  2. Členky/členovia Revíznej komisie na prvom zasadnutí komisie zvolia spomedzi seba predsedníčku/predsedu Revíznej komisie.
  3. Revízna komisia sa schádza podľa potreby, spravidla dvakrát do roka.
  4. Revízna komisia prostredníctvom svojej predsedníčky/predsedu, alebo ňou/ním poverenej členky/člena, podáva správu o hospodárení Predsedníctvu, ktorý sa bez prihliadnutia k ich návrhu nemôže uznášať o účtovnej závierke.

Článok IX

Miestne odbory

  1. Spolok Živena je založený na územnom princípe.
  2. Miestne odbory sa zakladajú zväčša v mieste bydliska členiek/členov, pričom každý novozaložený odbor musí mať minimálne 10 členiek/členov.
  3. Návrh založiť Miestny odbor predkladá prípravný výbor Ústrediu spolku Živena. Prípravný výbor je zložený najmenej z 10 členiek/členov spolku Živena. Ústredie predloží návrh so svojím kladným alebo záporným stanoviskom Predsedníctvu.
  4. O schválení vzniku nového Miestneho odboru rozhoduje Predsedníctvo na najbližšom zasadnutí Predsedníctva po predložení stanoviska Ústredia.
  5. Orgánmi Miestneho odboru sú: Členská schôdza, predsedníčka, Výbor a Revízna komisia. Miestny odbor môže pri organizovaní svojej činnosti vytvárať Kluby.
  6. Najvyšším orgánom Miestneho odboru je Členská schôdza, ktorú predsedníčka Miestneho odboru zvoláva minimálne raz ročne, alebo ak o to požiada najmenej polovica členiek Miestneho odboru; ďalej ak o to požiada Revízna komisia Miestneho odboru.
  7. Členská schôdza Miestneho odboru volí:

a/ predsedníčku, ktorej funkčné obdobie je štyri roky;

b/ Výbor Miestneho odboru, ktorý musí mať vrátane predsedníčky minimálne tri členky/členov;

c/ trojčlennú Revíznu komisiu Miestneho odboru;

d/ delegátky/delegátov na Valné zhromaždenie s volebným hlasom, pričom kľúč počtu delegátok/delegátov je v Rukoväti spolku Živena.

  1. Voľby na Členskej schôdzi sú tajné. Verejné voľby môžu byť iba v prípade, že s touto formou volieb súhlasí nadpolovičná väčšina prítomných členiek/členov na Členskej schôdzi.
  2. Členská schôdza Miestneho odboru má nasledovnú pôsobnosť:

a/ rozhoduje o vzniku a zániku Klubov Miestneho odboru;

b/ rozhoduje o návrhoch Výboru k plánu činnosti Miestneho odboru a jeho Klubov;

c/ schvaľuje účtovnú závierku Miestneho odboru na návrh Výboru;

d/ rozhoduje o odporúčaní k plateniu/neplateniu zápisného a členských príspevkov, prípadne o výške týchto príspevkov;

e/ rozhoduje o návrhoch, sťažnostiach a sporoch medzi členmi Miestneho odboru a Výborom Miestneho odboru;

f/ rozhoduje o návrhu na zrušenie Miestneho odboru a o náležitostiach, spojených so zánikom odboru. Návrh na zrušenie Miestneho odboru predkladá Členská schôdza Miestneho odboru Ústrediu spolku Živena. O zrušení Miestneho odboru rozhoduje na návrh Ústredia Predsedníctvo spolku Živena. Podrobný postup pri rušení Miestneho odboru upravuje Rukoväť spolku.

  1. Výbor Miestneho odboru riadi prácu Miestneho odboru v období medzi Členskými schôdzami.
  2. Za Výbor Miestneho odboru navonok koná predsedníčka, v jej neprítomnosti ňou poverená zástupkyňa/zástupca.
  3. Pôsobnosť Výboru Miestneho odboru je nasledovná:

a/ navrhuje aktivity Miestneho odboru;

b/ sleduje činnosť Klubov Miestneho odboru (ak existujú);

c/ prizýva na rokovania vedúce/vedúcich Klubov (ak existujú);

d/ vedúce/vedúci Klubov majú pri hlasovaní Výboru hlas poradný.

  1. Revízna komisia Miestneho odboru je kontrolným orgánom Miestneho odboru. Revízna komisia kontroluje hospodárenie Miestneho odboru s finančnými prostriedkami a hmotným majetkom, dodržiavanie Stanov spolku a Rukoväte spolku.
  2. Členky/členovia Revíznej komisie na prvom zasadnutí komisie zvolia spomedzi seba predsedníčku/predsedu Revíznej komisie. Revízna komisia sa schádza podľa potreby, spravidla dvakrát do roka.
  3. Revízna komisia prostredníctvom svojej predsedníčky/predsedu, alebo ňou/ním poverenej členky/člena, podáva správu o hospodárení Členskej schôdzi a Výboru. Bez prihliadnutia k správe Revíznej komisie sa Výbor ani Členská schôdza nemôže uzniesť na účtovnej závierke.
  4. Kluby sú záujmové skupiny Miestneho odboru. Činnosť Klubu riadi vedúca/vedúci. Vedúca/vedúci Klubu je prizývaná/prizývaný na zasadnutia Výboru, kde informuje o činnosti Klubu. Pri hlasovaní má hlas poradný.

Článok X

Príjmy spolku Živena

Príjmami spolku Živena sú najmä:

  1. členské príspevky;
  2. dobrovoľné dary;
  3. výnosy z podujatí spolku;
  4. príjmy z činnosti jednotlivých Klubov;
  5. príjmy z edičnej činnosti;
  6. príjmy z hospodárskej a podnikateľskej činnosti;
  7. štátne a iné dotácie a príspevky.

Článok XI

Platnosť a účinnosť Stanov

  1. Stanovy nadobudli platnosť ich schválením na Valnom zhromaždení dňa 31. marca 1990.
  2. Zmena stanov nadobúda platnosť ich schválením Valným zhromaždením 3. júla 2014 a účinnosť dňom potvrdenia zmeny stanov Ministerstvom vnútra SR.

 

Rukoväť Živeny

Rukoväť Živeny je po Stanovách druhým najvýznamnejším dokumentom, ktorým sa spolok riadi. Obsahuje podrobnejší výklad pojmov zo Stanov. Rukoväť Živeny a jej zmeny schvaľuje Predsedníctvo Živeny. Poslednú úpravu Rukoväte Živeny schválilo Predsedníctvo na svojom zasadnutí 20. mája 2015.