60 rokov od úmrtia Márie Pietrovej

Posledná predsedníčka Živeny  (pred útlmom činnosti Živeny, spolku slovenských žien, v rokoch 1943 – 1948), ochotnícka herečka a režisérka Mária Pietrová bola oduševnenou organizátorkou kultúrneho života v Martine. 24. júla 2016 uplynulo 60 rokov od jej úmrtia.

Mária Pietrová sa narodila 4. januára 1879 v Martine, pochádzala zo zemianskeho rodu. V rokoch 1894 až 1937 bola významnou členkou Slovenského spevokolu v Martine, kde pôsobila nielen ako herečka, ale aj ako podpredsedníčka (1934-1942). Aktívne sa zúčastňovala tiež na dramaturgickej činnosti súboru, keď čítala, hodnotila a odporúčala hry na inscenovanie a pripravovala zábavno-poučné večierky. Po roku 1914 sa realizovala aj ako pisárka, majiteľka trafiky a redaktorka Národného hlásnika. Venovala sa i prekladom divadelných hier a krátkych skečov zo srbčiny, češtiny, nemčiny, maďarčiny a ruštiny. Písala kuplety pre ochotníkov, literárne črty a spomienkové články o slovenských národných dejateľoch, ktoré uverejňovala v Národných novinách.

V Slovenskom spevokole vytvorila Pietrová okolo 80 hereckých postáv. Spočiatku hrala najmä v melodramatickom repertoári, neskôr vynikla ako predstaviteľka tragických hrdiniek slovenskej a českej realistickej drámy. Svojimi presvedčivými hereckými výkonmi v hrách ako Gazdiná roba (1908), Hájnikova žena (1909) či Hana (1920) sa zaslúžila o ich udomácnenie aj na iných javiskách. S úspechom stvárnila i komické úlohy vo veselohrách ako Blázinec na 1. poschodí (1901), Pytačky (1902, 1923) alebo Ženský zákon (1909). V karikovaných postavách malomeštiačok zaujala napríklad v dielach Čaj u pána senátora (1929), Pani ministrová (1936) či Revízor (1936). Režijne pripravila prvú inscenáciu Tajovského hry Sokolská rodina (1937), úrady ju však zakázali. Ako vôbec prvú herečku v dejinách ochotníckeho divadla ju Družstvo SND (predchodca Slovenského národného divadla – SND) vyznamenalo Dramatickou cenou Jána Cablka.V matkiných hereckých šľapajach úspešne pokračovala dcéra Naďa Hejná.

Mária Pietrová najskôr ako členka a neskôr i ako predsedníčka Živeny spoluorganizovala augustové matičné slávnosti (ktoré boli aj oslavami pripomienky vzniku Živeny), prednáškami v Martine i v okolitých dedinách kultúrne vzdelávala tamojší ľud. V rokoch 1945-1948 zastávala post predsedníčky najstaršieho slovenského ženského spolku Živena.
Zomrela 24. júla 1956 v rodnom Martine. Pochovaná je na Národnom cintoríne v Martine.

Zdroj: TASR